Práve mi prišlo rozhodnutie súdu o tom, že zamieta trestné konanie za ohováranie Jany Krescanko Dibákovej – moderátorky TV JOJ. Polícia ma stíhala 3 roky! Ďakujem, že sledujete a podporujete GINN https://www.ginn.press/podpora
Samosudca v rámci preskúmania obžaloby v zmysle § 241 ods. 1 Trestného poriadku
dospel k záveru, že u obvineného sú splnené všetky zákonom stanovené obligatórne podrnienky
pre zastavenie jeho trestného stíhania podla§ 215 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.
Trestný čin ohovárania by mal byť vyhradený len pre výnimočné prípady tých najzávažnejších
konaní a zásahov do osobnostných práv (cti a dobrej povesti jednotlivca), ktoré nie Íl‘
možné plne zhojiť súkromnoprávnymi prostriedkami, ktoré zreteľne presahujú mieru bežných lží
a neprávd, ktoré o sebe ľudia šíria v bežnom živote a ktoré nemajú byľ sankcionované trestným
právom, pretože účelom trestného práva nie je sankcionovať bežné ohováračské konanie naprie‘;
populáciou. To napokon naznačuje aj samotné vymedzenie tohto trestného činu, ktoré zahŕňa
požiadavku „značnej miery ohorozenia“ vážnosti dotknutej osoby u spoluobčanov, respektíve
hrozbu „vážnej ujmy“ dotknutej osoby.
Ako trestný čin ohovárania tak možno kvalifikovať len také protiprávne konania, ktoré
nie je možné dostatočne narovnať prostriedkami súkromného práva, t. j. hlavne prostredníctvom
primeraného zadosťučinenia, alebo také protiprávne konanie, pri ktorom došlo k závažnému porušeniu
( ohrozeniu) chráneného záujmu, ktoré sa už vymyká možnosti riešenia len v rámci práv‘!
civilného/ Uznesenie Najvyššieho súdu ČR, 3 Tdo 288/2021-286/
Trestný čin, podľa § 373 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona je prečinom a dopusti
sa ho ten, kto vei:ejne, o inom oznámi nepravdivý údaj, ktorý je spôsobilý značnou mierou
ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní, v podnikaní, narušiť jeho
rodinné vzťahy alebo spôs o biť mu inú vážnu ujmu. Podľa čl 19 ods. 1 Ústavy SR, každý má každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Tomuto základnému ľudskému právu · garantovanému ústavou poskytuje v zákonnej rovine ochranu jednak ochrana osobnosti v zmysle § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka a v subsidiárnej rovine i Trestný zákon v§ 373. Pre naplnenie znakov skutkovej podstaty prečinu ohovárania, je potrebné, zohľadniť
všetky dostupné okolnosti daného prípadu, a to najmä povahu oznámeného nepravdivého údaja,
tniesto, čas a spôsob a iné okolnosti, za akých bol predmetný údaj oznámený, ďalšie možnosti
rozšírenia tejto informácie, osobu pôvodcu nepravdivej informácie, rovnako adresáta, ktorého sa
predmetná informácia týka, a v neposlednom rade, možnosť vzniku následku predvídaného ust. §
373 Tr. zák. Navyše predmetný prečin je s poukazom na § 17 Tr. zák. úmyselným trestným činom, čo
znamená, že konanie páchateľ a musí byť pokryté úmyselným zavinením, a to aj pokiaľ ide spôsobenie
daného škodlivého následku. Napriek vyššie uvedenému konštatovaniu však platí, Že úmyselné zavinenie páchateľa musí s poukazom na§ 17 Tr. zák. pokrývať všetky zákonné znaky prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák., a to najmä pokiaľ ide o vedomostnú zložku úmyselného zavinenia. To znamená, že pokiaľ páchateľ vôbec nevie, že nim prezentovaný údaj je nepravdivý, ale
práve naopak, je presvedčený o tom, že je pravdivý, tak poťom u neho absentuje vedomostná
zložka úmyselného zavinenia. Ďalej súd konštatuje, Že obvineným zverejnená informácia mohla byť spôsobilá poškodiť dotknuté osoby, nie však v tniere potrebnej pre vyvodzovanie trestnej zodpovednosti za trestný čin -prečin ohovárania podľa§ 373 odsek 1, odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona. V rovine civilného práva pri ochrane osobnosti pdľa§ 11 Občianskeho zákonníka môže
byť situácia iná. Súd sa v nijakom smere nestotožňuje so spôsobom, akým obvinený zverejnil inkritninované údaje, naopak, takýto spôsob považuje za zjavne nesprávny a v rozpore s elementárnytni
zásadatni morálky. To však samo osebe, bez toho, aby boli naplnené znaky trestného činu,
nemôže zakladať trestnoprávnu zodpovednosť. Záverom súd poukáže aj na ďalšie rozhodnutie a to Nález Ústavného súdu ČR, sp.zn. II. ÚS 4 7 4 / 19, ktorý o.i. konštatoval, že tento trestný čin by mal byť vyhradený, len pre výnimočné prípady tých najzávažnejších konaní a zásahov do osobnostných práv (cti dobrej povesti jednotlivca). Toto naznačuje aj samotné znenie skutkovej podstaty trestného činu ohovárania, 6 6T/134/2020m ktoré obsahuje požiadavku „značnej miery“ dotknutej osoby u spoluobčanov respektíve hrozi vážna ujma. Táto požiadavka je výrazom princípu „ultimaratio“, teda že trestné právo má nastupovať len v tých najzávažnejších prípadoch protispoločenského správania, pričom tam kde postačia prostriedky práva civilného je použitie prostriedkov trestného práva neprípustné. Celý text zverejníme.
—–
Miesto: Bratislava,
Osoby:Martin Daňo, Jana Krescanko Dibáková, Juraj Kapinaj
Produkcia: GINN a Martin Daňo © 2021
Séria: Gorila, Megalodon, Slovensko
a vieme aj zdroj: https://www.youtube.com/watch?v=klxj5GfxwJQ